Aj keď o tých časoch nehovorí, v mysli deväťdesiatnika Jacoba Jankowského stále žijú spomienky. Vybavuje si sám seba ako mladého muža, ktorý sa hrou osudu ocitne v ošumelom vlaku patriacom Veľkolepému, svetovému cirkusu bratov Benziniovcov...
Ukrytie tejto knihy bolo pre mňa pomerne zložité. Chcela som totiž pre ňu vymyslieť pekné, ale zároveň „bezpečné“ miesto, kde by ju nezobral len nejaký okoloidúci a nikto by sa o nej už nikdy nič nedozvedel. Hneď po dočítaní knihy som sa rozhodla, že skočím do mesta a nájdem pre ňu nejaké miesto. Bolo 8. apríla a v Tatrách a aj pod Tatrami zúrila víchrica. No mne s kamoškou to nevadilo, a tak sme sa ako dve odvážlivky vybrali v najväčšom vetre pešo do mesta. Premrznuté sme sa potom prechádzali hore-dole a rozmýšľali sme nad dvoma potencionálnymi skrýšami. Obe boli kaviarne, avšak keďže bol piatok, obe praskali vo švíkoch. V jednej sa nám podarilo nájsť stôl, no kvôli množstvu ľudí sme ju nemohli nikde skryť, a tak sme len smutne sedeli pri káve a vymýšľali plány. Nakoniec sme sa však pobrali domov s myšlienkou „skúsime to nabudúce“.
Dnes sme sa znovu vybrali do mesta na výstavu, a tak som využila príležitosť a zobrala knihu na „prechádzku“. Vedela som, že dnes ju už musím ukryť. Po výstave sme sa pobrali do Grotesky, ktorá však bola totálne preplnená. Znovu sklamané sme sa poprechádzali po meste a hľadali inú alternatívu, no ja som bola pre Grotesku už rozhodnutá, a tak sme sa pred ňu vrátili a čakali kým sa neuvoľní stôl. Konečne sme sa dostali do vnútra, kde bola úžasná atmosféra a mne sa po prekonanej víchrici, preplnených kaviarňach a všetkých ostatných prekážkach konečne ŠŤASTNE podarilo ukryť knihu na najkrajšom mieste v Poprade. Dúfam, že sa po toľkej námahe kniha dostane do dobrých rúk, urobí niekomu radosť rovnako ako mne a že precestuje ešte mnoho kilometrov. :)
Knižku som nehľadala prvý raz. Prvú mi vzali, ešte keď som pozerala na net tesne predtým, ako som ju chcela ísť nájsť. Druhu mi vzali doslova spred nosa a tretiu ukradli. Keď sa uvoľnila Voda pre slony, hneď som bežala ju pozrieť, ale nikde som ju nenašla. Myslela som, že ju ukradli. Prešlo pár dní a dnes som pozrela náhodou na fb, kde bola fotka aj s obrázkom miesta. No nebola tam? Síce zmoknutá a obalená niekoľkými vrstvami igelitu, ale našťastie v poriadku, hoci je trošku vlnkovaná po okrajoch, vyzerá ako nová. Neviem, kedy sa do nej pustím, lebo musím dočítať štyri knihy, ktoré musím, ale určite sa do nej čoskoro pustím :)
Knihu som našla bez problémov na určenom mieste. Spoločne so svojou rodinou som sa vybrala na prechádzku a samozrejme sme si zašli aj na pizzu do podniku, kde mala byť kniha. Bola som veľmi šťastná, že čašník mi ju priniesol k stolu ako predjedlo :) . Musela som ju začať čítať už v reštaurácii. Moja rodina bola šťastná spolu so mnou. Oni neverili, že tá kniha tam bude. Ja som bola aj trochu pyšná na to, že som prvá "knihobežníčka" v Prešove. Trochu ma to aj sklamalo, že do pomerne veľkého mesta sa umiestnila iba jedna kniha.
Musím sa priznať, že o tejto spisovateľke som doteraz nepočula a nikdy by som si túto knihu sama od seba nekúpila. Veľmi dobre sa číta. Myslím si, že nikoho jej príbeh nesklame. Som momentálne veĺmi časovo vyťažená, no čoskoro ju opäť pustím do sveta. Keď ju nájdete, tak sa tešte sa...zaslúži si to!
Dnes sme sa znovu vybrali do mesta na výstavu, a tak som využila príležitosť a zobrala knihu na „prechádzku“. Vedela som, že dnes ju už musím ukryť. Po výstave sme sa pobrali do Grotesky, ktorá však bola totálne preplnená. Znovu sklamané sme sa poprechádzali po meste a hľadali inú alternatívu, no ja som bola pre Grotesku už rozhodnutá, a tak sme sa pred ňu vrátili a čakali kým sa neuvoľní stôl. Konečne sme sa dostali do vnútra, kde bola úžasná atmosféra a mne sa po prekonanej víchrici, preplnených kaviarňach a všetkých ostatných prekážkach konečne ŠŤASTNE podarilo ukryť knihu na najkrajšom mieste v Poprade. Dúfam, že sa po toľkej námahe kniha dostane do dobrých rúk, urobí niekomu radosť rovnako ako mne a že precestuje ešte mnoho kilometrov. :)