Neverné ženy neznášajú vajíčka

Feministické knihy nie sú určené pre to, aby s nimi súhlasili muži. Aspoň taký pocit mám po prečítaní prvej, ktorá sa mi dostala do rúk. Kniha je napísaná dobre, pútavo a s veľa osobnými skúsenosťami. Ale aby matka nazývala svoje dieťa mláďatko a rovnako sa k nemu správala alebo bála sa rozprávať so svojim mužom o bežných veciach mi nesedí. V knihe sú takmer všetci muži vykreslení ako hurónske prasce. Áno, takí sa na svete pohybujú.. ale je to ich chyba, že sa s nimi dávajú ženy dokopy? Rozhoduje sa každý sám za seba...

Prdiaci chlapi v trenkách a frustrované osamelé ženy. Feministická literatúra má väčšiu silu vtedy, keď neomieľa dookola to isté, že muži sú násilnícke svine a ženy trpiace chudery. Viac sa mi páčili v tejto zbierke poviedky, kde sa rozvíjal vzťah ženy k žene - priateľky a spriaznené duše.
Ale je to fajn kniha. Už viem, čo kúpim kamarátke k narodeninám...

Ťažká kniha...
Teda hmotnostne je ľahučká, aj čítala sa ľahko, aj keď ja uprednostňujem jednoduchší jazyk, niekedy bolo na mňa príliš veľa metafor.
Ale teda obsah knihy je veľmi, veľmi ťažký, smutný a hlavne naprosto reálny. Zabrnkal mi na citlivú strunu.
Kiežby takýchto kníh bolo viac! Neviem, či dokážu niečo zmeniť, či sa vôbec dostanú do správnych rúk, a ak, či budú pochopené, a ak či dajú vôľu a silu niečo zmeniť.
Ale treba o tom hovoriť a hlavne snažiť sa vychovať ďalšiu generáciu tak, aby v nej takýchto príbehov bolo menej. A v ďalšej ešte menej... a menej...
Či to je len moja ilúzia?

Túto knižku sledujem od novembra, čo ju Kvača uvoľnila a GR8ka prečítala a romýšľala, kde a kedy ju uvoľní.
Medzitým vyšiel v Miau rozhovor so zaujímavou dámou Uršuľou Kovalyk - dovtedy som si myslela, že je to Poľka. A ona rozpráva slovensky :-)).
Knižka bola dobre zabalená a poctivo niekoľkokrát omotaná lepiacou páskou okolo stromu - tzv. "Tamara style" ;-).

Túto knihu som našla na veľmi originálnom mieste, približne pred mesiacom. Postupne som prečítala každý jeden z príbehov, ktorý je v nej obsiahnutý a keď som skončila, "čumela som ako puk". Na pochopenie tejto knihy treba veľa času.. Kým sa vám to poriadne vstrebe.. Ale keď pochopíte myšlienku, ktorú sa autorka snažila objasniť každému čitateľovi, zažijete explóziu rôznorodých pocitov. Smútok, hnev, ale aj radosť z toho, že sa to niekomu podarilo zachytiť do tak malej, ale tak výstižnej knihy, ktorú som presne potrebovala. Ako keby si v tej chvíli, keď som si vybrala miesto kam pôjdem, vybrala knihu mňa a nie ja ju. Kniha nesie silné posolstvo. Idem teda vymyslieť kam s ňou ďalej.